Miesto podnikania pre živnostníkov

Povinnosťou každého živnostníka je v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. (zákon o živnostenskom podnikaní) označiť miesto podnikania. Toto miesto musí byť označené najneskôr v deň, kedy živnostník začne podnikať. Na označenie miesta podnikania postačí aj nápis na poštovej schránke a zvončeku živnostníka. Nie je potrebné použiť žiadnu tabuľu, či iné špeciálne označenie.

Označenie miesta podnikania má ale pár zásad, ktoré by mali byť dodržané:

•    zrozumiteľnosť a presnosť, musí byť jasné akého živnostníka označuje
•    jednoznačnosť, aby bolo jasné, že ide o označenie miesta podnikania
•    dobrá viditeľnosť, teda umiestniť ho na vhodnom viditeľnom mieste

Miesto podnikania a prevádzkareň

Miesto podnikania je adresa, ktorá je zapísaná v živnostenskom alebo obchodnom registri, prípadne v inej evidencii, ktorá je ustanovená osobitným zákonom. V prípade živnostníkov, ktorí podnikajú z domu, je to adresa trvalého bydliska, prípadne iná adresa, ktorú si zvolí.

Miesto podnikania musí byť označené názvom, ktorý má živnostník uvedený v živnostenkom registri. Ak podniká len pod vlastným menom, stačí na označenie miesta podnikania napísať meno a priezvisko. Keď však používa aj prípadné doplňujúce informácie, napríklad „výroba šperkov“ je potrebné aj tieto informácie uviesť na označení miesta podnikania.

Prevádzkareň je miesto, kde sa vykonáva samostatná podnikateľská činnosť. Za prevádzkareň sa považuje teda napríklad kozmetický salón, výrobňa, predajňa, poradňa a iné. Prevádzkareň si živnostník zriaďuje vtedy, keď charakter jeho živnosti neumožňuje vykonávať túto prácu doma kôli nedostatku priestoru, z hygienického hľadiska,

nesúhlasu susedov či majiteľov priestorov alebo z rôznych iných dôvodov.

Vo väčšine prípadov živnostník prevádzkuje svoju činnosť priamo z miesta svojho trvalého bydliska. V tomto prípade nie je živnostník povinný preukázať vzťah s nehnuteľnosťou napríklad nájomnou zmluvou alebo súhlasom vlastníka. Iný je však prípad, keď je vlastníkom bytu alebo domu iná osoba, napríklad rodinný príslušník. Vtedy je potrebné požiadať túto osobu o písomný súhlas vlastníka o tom, že sa v danej nehnuteľnosti môže vykonávať daná živnosť.
    
Podnikanie mimo trvalého bydliska

Označiť miesto podnikania je povinný aj taký živnostník, ktorý nemá zriadenú prevádzkareň, ale ani nevykonáva svoju pracovnú činnosť na adrese uvedenej ako miesto podnikania. To znamená, že živnostník, ktorý má v živnostenskom registri uvedenú adresu svojho trvalého bydliska, ale v rámci podnikania sa na tejto adrese nenachádza, mal by mať označenie miesta podnikania aj na zvončeku alebo poštovej schránke trvalého bydliska. Ak však chce živnostník umiestniť svoje miesto podnikania mimo svojho trvalého pobytu, musí na živnostenskom úrade preukázať užívacie právo k danej nehnuteľnosti.

Živnosť bez trvalého bydliska

Ďalším prípadom môže byť, že živnostník má z akýchkoľvek dôvodov zrušený trvalý pobyt a v občianskom preukaze má uvedenú len obec, prípadne aj časť obce ako svoj trvalý pobyt. V takomto prípade môže uviesť ako miesto podnikania iba obec pobytu a tým pádom bude jeho korešpondenčnou adresou adresa sídla obecného úradu danej obce. Na túto adresu sa potom budú zasielať všetky písomnosti určené prihlásenému občanovi. Obecný úrad je povinný daného občana informovať, že mu prišla alebo má prísť pošta. Ak však živnostník bez trvalého pobytu nechce zvoliť adresu sídla obecného úradu ako svoje miesto podnikania uvedené v živnostenskom registri, má možnosť vytvoriť si virtuálne sídlo.

Virtuálne sídlo je adresa, ktorú môže živnostník využívať ako korešpondečnú adresu na doručovanie pošty. Výhodami takéhoto sídla je najmä to, že v prípade presťahovania sa nevzniká povinnosť meniť miesto podnikania a tiež napríklad zníženie nákladov na prenájom priestorov na podnikanie.  

Sankcie za nedodržanie označenia miesta podnikania

Za neoznačené miesto podnikania hrozí podnikateľovi vysoká pokuta od živnostenského úradu a to do výšky 1 659€. Okrem toho môže dostať aj blokovú pokutu hneď na mieste, ktorej výška je 165€. V prípade, že sa jedná o obchodníka, môže ukladať nemalé pokuty aj Slovenská obchodná inšpekcia v súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa zákon č. 250/2007 Z.z. . Tieto pokuty siahajú do výšky 66 387,83€. Pokiaľ porušovanie daných predpisov trvá aj nasledujúcich 12 mesiacov, môže byť podnikateľovi uložená pokuta až 165 969,59€. Obidva tieto úrady ale nemajú oprávnenie uložiť súčasne pokuty za ten istý priestupok.